Poisoned EP je prvá viacpesničková kolekcia Karola Mikloša od vydania kritikou i poslucháčmi vrelo prijatého albumu The Past of the Future (2008). Šestica skladieb, v ktorých sa Karol Mikloš vracia ku kapelovému zvuku s minimom elektroniky, hudobne najviac pripomína debutový album The Same Mist Here, ktorý vyšiel pred takmer 20 rokmi. EP obsahuje dva energické single, ktoré avizovali jeho vydanie: strhujúcu otváraciu skladbu Poison s nápaditým animovaným videom od filmára Rada Marčeka a One Life More or Less, vydanú ako 7-palec pri príležitosti Record Store Day. You Went All Deep postupne prejde od popovej baladickosti až k vrcholu, ktorý skôr pripomína jam session a má špeciálnu príchuť v tom, že vznikala bez akejkoľvek demo predlohy a pre všetkých bola najsilnejším momentom nahrávania. Druhú stranu otvára jemne experimentálna a členitá Safe but Insane, ktorá sa textovo najviac dotýka témy krízy stredného veku, rezonujúcej celým EP. K téme úteku od reality sa Karol vracia v Steering the Wheel Away, ktorá miestami pripomína soundtrack k filmu odohrávajúcom sa v nevadskej púšti. Záverečný klavírny song Malady s podmanivými vokálmi znie ako hymna na večný smútok a poodchyľuje dvere k tomu, kam by sa Karol mohol hudobne uberať do budúcnosti.
Recorded at various picturesque locations in Slovakia.
Voice recorded at Forest Sound Lab, Slovakia.
Mastered at Gargle&Expel, Dublin, Ireland.
Cover painting by Alexander Salviany.
Photo by Slávka Miklošová at Misty.foto.
Design by Martin Turzík at Fluidum.
Z výsledku cítiť tvorivú aj inštrumentálnu ľahkosť i vyrovnanosť a ucelenosť materiálu. Tomu napomáha aj mierna obmena zvuku v nostalgicky naladenej piesni Malady, z ktorej bola úplne vypustená rytmika, ale aj následnej You Went All Deep. V nej zase počuť Miklošov vek a nadhľad, ktorý sa klasicky pretavuje do melanchólie. Napriek kapelovosti, a teda kolektívnemu nádychu, ktorý servíruje gitarový zvuk s minimom prikrášlení, je to stále hlavne Miklošovo meno, ktoré EP podpisuje, koho tvár je na obale a koho vokál dodáva šiestim skladbám potrebnú charizmu.
Celá recenzia
Karol Mikloš se na épéčku “Poisoned” navrací ke kytarovějšímu zvuku a dává vzpomenout na britskou kytarovou scénu let osmdesátých a devadesátých, tedy z dob, ze kterých přiznaně inspirativně čerpá. Není to však žádné retro, skladbám dodává svou vlastní tvář a rukopis.
Celá recenzia
